Dva roky v Európskom parlamente

V júni 2009 vo voľbách do Európskeho parlamentu som dostal dôveru od občanov a stal som sa poslancom  za Stranu maďarskej koalície.  Vstupujeme do druhej polovice volebného obdobia a to je čas na bilancovanie doterajších výsledkov mojej práce a pôsobenia v Európskom parlamente.

Každý poslanec je zaradený do jedného alebo dvoch odborných výborov. Plénum Európskeho parlamentu prijíma rozhodnutia na základe ich prerokovaných hlásení uplatňujúc právo spoločenstva. Ja som členom Právneho výboru a  Výboru pre priemysel , výskum a energetiku. Spolupracujem aj vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie a tiež vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Neexistuje taká oblasť parlamentnej práce, ktorú by nebola ovplyvnila hospodárska kríza. Z toho dôvodu je našim hlavným cieľom ju prekonať a vytvoriť podmienky pre dlhodobo udržateľnú a bezpečnú úroveň hospodárskeho rozvoja. Základným dokumentom je stratégia Európa 2020, ktorá  považuje za prvoradé ozdravenie ekonomiky  a konkurencieschopnosť. Dôležitou súčasťou stratégie je tiež hospodárenie s energiou a energetická bezpečnosť. Bruselská administratíva bola často obviňovaná , že dobré riešenia ostávajú len v teoretickej rovine a nie sú realizované v praxi. Teraz sa zdá, že sa tento postoj zmení.  V duchu stratégie Európa 2020 Európska komisia vedie dôležité konzultácie o tom, ako vytvoriť energetickú bezpečnosť východných a západných členských štátov aj napriek tomu, že z geopolitických dôvodov záujmy ohľadom obstarávania surovín sú diametrálne odlišné.

Vo výbore pre priemysel, výskum a energetiku, som sa okrem témy energetickej bezpečnosti  zaoberal aj vážnejšími technologickými problémami, ktoré sa týkajú životného prostredia nášho regiónu. S maďarským kolegom poslancom Jánosom Adlerom sme sa snažili presadiť zákaz používania kyanidu za účelom ťažby vo všetkých štátoch Európskej únie. Našim cieľom je, aby sa v budúcnosti zabránilo takým vážnym prírodným katastrofám ako pred 10 rokmi v Rumunsku a Maďarsku, keď rieka Tisa bola znečistená kyanidom. Toto znečistenie malo za následok úhyn vodných živočíchov v rieke Tisa a znečistenie našich vodných zdrojov toxickými látkami. Slovensko bolo tiež krajinou, kde sa plánovala ťažba zlata technológiami,  pri ktorých sa používa kyanid.

Osobne som sa zúčastnil aj na vypracovaní novej európskej energetickej stratégie. Pri hľadaní nových riešení na zníženie rizík energetickej závislosti som podal viac návrhov , ktoré sa dostali do správy komisie. /vynikajúca práca pani Bobinskej/

V správe sa uvádza, že do roku 2030 bude musieť Európa 65% dovozu energie zabezpečiť z tretích krajín. Pri zásobovaní zemným plynom to môže byť až 80%. Naše zásoby fosílnych palív sa postupne vyčerpávajú. Keď chceme zabezpečiť fungovanie energetického trhu a chceme garantovať bezpečné zásobovanie, potrebujeme novú efektívnu stratégiu. Popri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie jadrová energetika ostane naďalej dôležitá. Bez jadrových elektrární nie je možné zabezpečiť energetickú potrebu Európy. Či s tým súhlasíme alebo nie, kľúčovým riešením môže byť rekonštrukcia v súčasnosti fungujúcich elektrární, nakoľko ich priemerný vek je okolo 37 rokov.

Odborníci odhadujú celkové investičné náklady energetického systému EU na 4000  miliárd eur. Z týchto prostriedkov by malo byť použitých 100 miliárd eur na výstavbu nových elektrárni. Okrem vyradenia zastaraných elektrárni je potrebné venovať pozornosť údržbe už existujúcich.

Ďalšou dôležitou témou je bezpečnosť dodávok zemného plynu. Nedávno sme hlasovali o správe môjho kolegu poslanca Vidal-Quadrasa. Štvrtinu našej spotreby energie pokrýva zemný plyn. Závislosť na jeho dovoze stále narastá. V záujme bezpečnosti dodávok a prevencie porúch pri dodávke zemného plynu sa členské štáty musia naučiť spolupracovať v prípadných krízových situáciách. Konkurencieschopný vnútorný trh znamená diverzifikáciu zdrojov a distribučných ciest, spojenie Európskych sietí a súčasne primárnu zodpovednosť členských štátov za bezpečnosť dodávok. Podarilo sa mi zapojiť Slovensko do projektu, kde spoločne s Nemeckom a Maďarskou republikou by sme spolupracovali v prípade krízy. Pre Slovensko je táto spolupráca mimoriadne dôležitá, nakoľko jeho závislosť na zemnom plyne je stopercentná.

EÚ zo spoločného rozpočtu značnými prostriedkami podporuje prepojenie energetických rozvodných sietí nových členských štátov. Podporuje tiež výstavbu takých rozvodných sietí, ktoré umožnia nášmu regiónu patriť k spotrebiteľom  nerastných surovín z Blízkeho a Stredného východu a tiež napojenie na zásobovacie systémy západných členských štátov. Našim spoločným cieľom je do roku 2015 vytvoriť vnútorný trh s energiami tak, aby trh žiadneho členského štátu nefungoval v izolácii.

Európska komisia navrhuje nové opatrenia v oblasti primeranej ceny,  zmeny dodávateľa  služieb a transparentnosti účtovania. Európsky parlament vo veľkej miere podieľa na dosiahnutí cieľov v rámci EÚ. V rámci  práce vykonanej v plenárnych a odborných skupinách sa nám podarilo preukázať  naše znalosti, politicko-strategické, ekonomické a vedecké skúsenosti a prispieť nimi k spoločnému cieľu.

Dôležitým rozhodnutím pre nás bolo prijatie Dunajskej stratégie v januári 2011. Táto stratégia je významná pre podunajské regióny v oblasti ekonomického a ekologického rozvoja tým, že definuje štyri piliere spolupráce: environmentálnej udržateľnosti, ekonomickej prosperity, geografickej dostupnosti  a zvýšenie atraktivity. K prioritám Slovenska patrí aj intenzívnejšia cezhraničná spolupráca. Pomocou stratégie môžu byť vytvorené cezhraničné siete nadnárodných spoločností, malých a stredných podnikov, univerzít, výskumných centier  alebo medzi regionálnou a mestskou samosprávou. Najväčším hospodárskym rastom vyniká CENTROPE REGIÓN /Bratislava, Viedeň, Brno a Györ/, ktorý poskytuje príležitosti aj pre rozvoj výskumu a inovácií. Táto skutočnosť predurčuje Bratislavu ako možné centrum vedy a inovácií Dunajského regiónu.

Aktívne sa zúčastňujem diskusií o poľnohospodárskej politike EU po roku 2013. Globálna ekonomická kríza zasiahla aj poľnohospodárstvo. Spoločná poľnohospodárska politika sa preto musí prispôsobovať meniacemu sa európskemu a globálnemu kontextu. Hlavnou prioritou poľnohospodárstva naďalej ostáva potravinová bezpečnosť  ako v rámci EU, tak aj v celosvetovom meradle. Vzhľadom k tomu, že podľa dlhodobej prognózy do roku 2050 nastane nárast populácie z doterajších 7 miliárd na 9 miliárd, očakáva sa, že potravinový dopyt sa zdvojnásobí. Európa bude musieť výrazne prispieť k uspokojeniu týchto potrieb so zreteľom na zmeny klimatických podmienok, ubúdajúcu úrodnú pôdu, ubúdajúce vodné zdroje a zdroje energie, čo v značnej miere obmedzí európsku produkciu potravín.

V záujme zachovania vidieckej populácie, a to najmä mladej generácie a žien, je potrebné zatraktívniť vidiecky život a ponúknuť alternatívne ekonomické príležitosti. V Európe len 7 % poľnohospodárov je mladších ako 35 rokov, 4,5 milióna viac ako 65 ročných ukončí svoju činnosť do roku 2020, čo môže viesť k ohrozeniu tohto hospodárskeho odvetvia.  Budúcnosť poľnohospodárstva vo veľkej miere závisí od mladých výrobcov. Pripravujeme taký systém podpory, ktorý ponúkne nové alternatívne možnosti života a pracovných príležitosti na vidieku.

Práca vo výbore pre kultúru a vzdelávanie je pre mňa dôležitá hlavne v záujme budúcich generácií. Nezamestnanosť, ktorá vznikla ako dôsledok hospodárskeho úpadku, postihla hlavne mladých ľudí. V súčasnosti mladí ľudia do 25 rokov tvoria 5,5 milióna nezamestnaných, čo predstavuje 21,4% mieru nezamestnanosti. Je to dvakrát vyššia hodnota ako celková miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť mladých ľudí je jedným z najpálčivejších problémov Európy. Mladí ľudia majú málo príležitostí na  trvalé zamestnanie, pretože zamestnávatelia uprednostňujú dotovanú formu zamestnávania pred trvalým pracovným pomerom.

Lisabonská stratégia nesplnila nariadenia, ktoré sa týkali mladých ľudí a ich odbornej prípravy.  Očakáva sa, že v dôsledku demografických zmien do roku 2020, nastane akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v Európskom hospodárskom priestore. Tejto hrozbe  možno predísť vhodným vzdelávaním , odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním. Európsky parlament vyzval členské štáty, aby  pri spracovaní vzdelávacích systémov  bola úzka spolupráca medzi školami a podnikmi. Prioritou je, aby sa nové vzdelávacie systémy flexibilne prispôsobovali meniacim sa požiadavkám trhu práce a vzniku nových povolaní. Budúcnosť Európy v značnej miere závisí od toho, aké vedomosti a zručnosti si mladí ľudia osvoja a ako ich budú využívať v praxi. K naplneniu  týchto cieľov slúži aj program Mládež v pohybe. Hlavnou úlohou tohto programu je umožniť, aby do roku 2020 mali možnosť všetci mladí ľudia v EU študovať v zahraničí. Mobilita by mala umožniť poznávať iné kultúry a lepšie pochopiť kultúru vlastnú. Prioritou  programu je tiež eliminácia predčasného ukončenia školskej dochádzky a to zo súčasných 15% na 10%, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu životnej úrovne a sociálnej súdržnosti EU.

Eliminácia predčasného ukončenia školskej dochádzky je dôležitou pre integrácii Rómov. Európskou rómska stratégia je míľnikom, aj keď jej úspešné uskutočnenie  závisí od členských štátov, ich vlastných národných stratégii a dlhodobých programov.

V posledných dvoch desaťročiach v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy bola väčšina Rómov vyčlenená z trhu práce a postupne aj so spoločnosti v dôsledku reštrukturalizácie národných ekonomík. Aj napriek vylúčeniu je pre uvedené etnikum charakteristická demografická dynamika, podiel Rómov sa neustále zvyšuje. Ich integrácia je z dlhodobého hľadiska finančne výhodnou investíciou. Rómovia sú dôležitou a rastúcou súčasťou ľudských zdrojov trhu práce. Je potrebné im pomôcť  vstúpiť ako na trh práce tak do spoločnosti. Integrácia je naliehavou prioritou Európskeho parlamentu.

Okrem práce vo výboroch a pléne EP pravidelne prezentujem svoje návrhy a vyjadrujem svoje názory k aktuálnym témam napr. slovenský jazykový zákon. Moje prejavy môžete pravidelne sledovať na webových stránkach: www.europarl.europa.eu , www.meszarosalajos.sk.

Ako poslanec EP považujem za mimoriadne dôležitý priamy kontakt s mojimi voličmi. Niektorí z nich mali možnosť navštíviť Európsky parlament a priamo sa zoznámiť s mojou prácou. Navštívil som niekoľko škôl na Slovensku, kde som uskutočnil tematické prednášky a prostredníctvom súťaží priblížil EU mládeži .

Bol som nápomocný v kampani komunálnych volieb kandidátom SMK. Prijal som pozvania obcí a na rôznych podujatiach som informoval občanov o svojej práci. Moji  kolegovia poskytovali poradenstvo pre samosprávy a mimovládne organizácie o možnostiach využitia a spôsobe čerpania Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

V súčasnosti sa začali prípravy na nové programovacie obdobie EÚ /2014-2020/. Mojou prioritou bude zabezpečiť, aby cielené účelové prostriedky zo zdrojov regionálneho rozvoja boli nasmerované do zaostalých južných okresov Slovenska.

Szóljon hozzá

Név (*igényelt)

e-mail /más nem láthatja/ (*igényelt)

Adresa webu

CAPTCHA Code *