Každý poslanec je zaradený do jedného alebo dvoch odborných výborov. Plénum Európskeho parlamentu prijíma rozhodnutia na základe ich prerokovaných hlásení uplatňujúc právo spoločenstva. Ja som členom Právneho výboru a  Výboru pre priemysel , výskum a energetiku. Spolupracujem aj vo Výbore pre kultúru a vzdelávanie a tiež vo Výbore pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka.

Neexistuje taká oblasť parlamentnej práce, ktorú by nebola ovplyvnila hospodárska kríza. Z toho dôvodu je našim hlavným cieľom ju prekonať a vytvoriť podmienky pre dlhodobo udržateľnú a bezpečnú úroveň hospodárskeho rozvoja. Základným dokumentom je stratégia Európa 2020, ktorá  považuje za prvoradé ozdravenie ekonomiky  a konkurencieschopnosť. Dôležitou súčasťou stratégie je tiež hospodárenie s energiou a energetická bezpečnosť. Bruselská administratíva bola často obviňovaná , že dobré riešenia ostávajú len v teoretickej rovine a nie sú realizované v praxi. Teraz sa zdá, že sa tento postoj zmení.  V duchu stratégie Európa 2020 Európska komisia vedie dôležité konzultácie o tom, ako vytvoriť energetickú bezpečnosť východných a západných členských štátov aj napriek tomu, že z geopolitických dôvodov záujmy ohľadom obstarávania surovín sú diametrálne odlišné.

Vo výbore pre priemysel, výskum a energetiku, som sa okrem témy energetickej bezpečnosti  zaoberal aj vážnejšími technologickými problémami, ktoré sa týkajú životného prostredia nášho regiónu. S maďarským kolegom poslancom Jánosom Adlerom sme sa snažili presadiť zákaz používania kyanidu za účelom ťažby vo všetkých štátoch Európskej únie. Našim cieľom je, aby sa v budúcnosti zabránilo takým vážnym prírodným katastrofám ako pred 10 rokmi v Rumunsku a Maďarsku, keď rieka Tisa bola znečistená kyanidom. Toto znečistenie malo za následok úhyn vodných živočíchov v rieke Tisa a znečistenie našich vodných zdrojov toxickými látkami. Slovensko bolo tiež krajinou, kde sa plánovala ťažba zlata technológiami,  pri ktorých sa používa kyanid.

Osobne som sa zúčastnil aj na vypracovaní novej európskej energetickej stratégie. Pri hľadaní nových riešení na zníženie rizík energetickej závislosti som podal viac návrhov , ktoré sa dostali do správy komisie. /vynikajúca práca pani Bobinskej/

V správe sa uvádza, že do roku 2030 bude musieť Európa 65% dovozu energie zabezpečiť z tretích krajín. Pri zásobovaní zemným plynom to môže byť až 80%. Naše zásoby fosílnych palív sa postupne vyčerpávajú. Keď chceme zabezpečiť fungovanie energetického trhu a chceme garantovať bezpečné zásobovanie, potrebujeme novú efektívnu stratégiu. Popri rozvoji obnoviteľných zdrojov energie jadrová energetika ostane naďalej dôležitá. Bez jadrových elektrární nie je možné zabezpečiť energetickú potrebu Európy. Či s tým súhlasíme alebo nie, kľúčovým riešením môže byť rekonštrukcia v súčasnosti fungujúcich elektrární, nakoľko ich priemerný vek je okolo 37 rokov.

Odborníci odhadujú celkové investičné náklady energetického systému EU na 4000  miliárd eur. Z týchto prostriedkov by malo byť použitých 100 miliárd eur na výstavbu nových elektrárni. Okrem vyradenia zastaraných elektrárni je potrebné venovať pozornosť údržbe už existujúcich.

Ďalšou dôležitou témou je bezpečnosť dodávok zemného plynu. Nedávno sme hlasovali o správe môjho kolegu poslanca Vidal-Quadrasa. Štvrtinu našej spotreby energie pokrýva zemný plyn. Závislosť na jeho dovoze stále narastá. V záujme bezpečnosti dodávok a prevencie porúch pri dodávke zemného plynu sa členské štáty musia naučiť spolupracovať v prípadných krízových situáciách. Konkurencieschopný vnútorný trh znamená diverzifikáciu zdrojov a distribučných ciest, spojenie Európskych sietí a súčasne primárnu zodpovednosť členských štátov za bezpečnosť dodávok. Podarilo sa mi zapojiť Slovensko do projektu, kde spoločne s Nemeckom a Maďarskou republikou by sme spolupracovali v prípade krízy. Pre Slovensko je táto spolupráca mimoriadne dôležitá, nakoľko jeho závislosť na zemnom plyne je stopercentná.

EÚ zo spoločného rozpočtu značnými prostriedkami podporuje prepojenie energetických rozvodných sietí nových členských štátov. Podporuje tiež výstavbu takých rozvodných sietí, ktoré umožnia nášmu regiónu patriť k spotrebiteľom  nerastných surovín z Blízkeho a Stredného východu a tiež napojenie na zásobovacie systémy západných členských štátov. Našim spoločným cieľom je do roku 2015 vytvoriť vnútorný trh s energiami tak, aby trh žiadneho členského štátu nefungoval v izolácii.

Európska komisia navrhuje nové opatrenia v oblasti primeranej ceny,  zmeny dodávateľa  služieb a transparentnosti účtovania. Európsky parlament vo veľkej miere podieľa na dosiahnutí cieľov v rámci EÚ. V rámci  práce vykonanej v plenárnych a odborných skupinách sa nám podarilo preukázať  naše znalosti, politicko-strategické, ekonomické a vedecké skúsenosti a prispieť nimi k spoločnému cieľu.

Dôležitým rozhodnutím pre nás bolo prijatie Dunajskej stratégie v januári 2011. Táto stratégia je významná pre podunajské regióny v oblasti ekonomického a ekologického rozvoja tým, že definuje štyri piliere spolupráce: environmentálnej udržateľnosti, ekonomickej prosperity, geografickej dostupnosti  a zvýšenie atraktivity. K prioritám Slovenska patrí aj intenzívnejšia cezhraničná spolupráca. Pomocou stratégie môžu byť vytvorené cezhraničné siete nadnárodných spoločností, malých a stredných podnikov, univerzít, výskumných centier  alebo medzi regionálnou a mestskou samosprávou. Najväčším hospodárskym rastom vyniká CENTROPE REGIÓN /Bratislava, Viedeň, Brno a Györ/, ktorý poskytuje príležitosti aj pre rozvoj výskumu a inovácií. Táto skutočnosť predurčuje Bratislavu ako možné centrum vedy a inovácií Dunajského regiónu.

Aktívne sa zúčastňujem diskusií o poľnohospodárskej politike EU po roku 2013. Globálna ekonomická kríza zasiahla aj poľnohospodárstvo. Spoločná poľnohospodárska politika sa preto musí prispôsobovať meniacemu sa európskemu a globálnemu kontextu. Hlavnou prioritou poľnohospodárstva naďalej ostáva potravinová bezpečnosť  ako v rámci EU, tak aj v celosvetovom meradle. Vzhľadom k tomu, že podľa dlhodobej prognózy do roku 2050 nastane nárast populácie z doterajších 7 miliárd na 9 miliárd, očakáva sa, že potravinový dopyt sa zdvojnásobí. Európa bude musieť výrazne prispieť k uspokojeniu týchto potrieb so zreteľom na zmeny klimatických podmienok, ubúdajúcu úrodnú pôdu, ubúdajúce vodné zdroje a zdroje energie, čo v značnej miere obmedzí európsku produkciu potravín.

V záujme zachovania vidieckej populácie, a to najmä mladej generácie a žien, je potrebné zatraktívniť vidiecky život a ponúknuť alternatívne ekonomické príležitosti. V Európe len 7 % poľnohospodárov je mladších ako 35 rokov, 4,5 milióna viac ako 65 ročných ukončí svoju činnosť do roku 2020, čo môže viesť k ohrozeniu tohto hospodárskeho odvetvia.  Budúcnosť poľnohospodárstva vo veľkej miere závisí od mladých výrobcov. Pripravujeme taký systém podpory, ktorý ponúkne nové alternatívne možnosti života a pracovných príležitosti na vidieku.

Práca vo výbore pre kultúru a vzdelávanie je pre mňa dôležitá hlavne v záujme budúcich generácií. Nezamestnanosť, ktorá vznikla ako dôsledok hospodárskeho úpadku, postihla hlavne mladých ľudí. V súčasnosti mladí ľudia do 25 rokov tvoria 5,5 milióna nezamestnaných, čo predstavuje 21,4% mieru nezamestnanosti. Je to dvakrát vyššia hodnota ako celková miera nezamestnanosti. Nezamestnanosť mladých ľudí je jedným z najpálčivejších problémov Európy. Mladí ľudia majú málo príležitostí na  trvalé zamestnanie, pretože zamestnávatelia uprednostňujú dotovanú formu zamestnávania pred trvalým pracovným pomerom.

Lisabonská stratégia nesplnila nariadenia, ktoré sa týkali mladých ľudí a ich odbornej prípravy.  Očakáva sa, že v dôsledku demografických zmien do roku 2020, nastane akútny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v Európskom hospodárskom priestore. Tejto hrozbe  možno predísť vhodným vzdelávaním , odbornou prípravou a celoživotným vzdelávaním. Európsky parlament vyzval členské štáty, aby  pri spracovaní vzdelávacích systémov  bola úzka spolupráca medzi školami a podnikmi. Prioritou je, aby sa nové vzdelávacie systémy flexibilne prispôsobovali meniacim sa požiadavkám trhu práce a vzniku nových povolaní. Budúcnosť Európy v značnej miere závisí od toho, aké vedomosti a zručnosti si mladí ľudia osvoja a ako ich budú využívať v praxi. K naplneniu  týchto cieľov slúži aj program Mládež v pohybe. Hlavnou úlohou tohto programu je umožniť, aby do roku 2020 mali možnosť všetci mladí ľudia v EU študovať v zahraničí. Mobilita by mala umožniť poznávať iné kultúry a lepšie pochopiť kultúru vlastnú. Prioritou  programu je tiež eliminácia predčasného ukončenia školskej dochádzky a to zo súčasných 15% na 10%, čo by mohlo prispieť k zvýšeniu životnej úrovne a sociálnej súdržnosti EU.

Eliminácia predčasného ukončenia školskej dochádzky je dôležitou pre integrácii Rómov. Európskou rómska stratégia je míľnikom, aj keď jej úspešné uskutočnenie  závisí od členských štátov, ich vlastných národných stratégii a dlhodobých programov.

V posledných dvoch desaťročiach v krajinách strednej a juhovýchodnej Európy bola väčšina Rómov vyčlenená z trhu práce a postupne aj so spoločnosti v dôsledku reštrukturalizácie národných ekonomík. Aj napriek vylúčeniu je pre uvedené etnikum charakteristická demografická dynamika, podiel Rómov sa neustále zvyšuje. Ich integrácia je z dlhodobého hľadiska finančne výhodnou investíciou. Rómovia sú dôležitou a rastúcou súčasťou ľudských zdrojov trhu práce. Je potrebné im pomôcť  vstúpiť ako na trh práce tak do spoločnosti. Integrácia je naliehavou prioritou Európskeho parlamentu.

Okrem práce vo výboroch a pléne EP pravidelne prezentujem svoje návrhy a vyjadrujem svoje názory k aktuálnym témam napr. slovenský jazykový zákon. Moje prejavy môžete pravidelne sledovať na webových stránkach: www.europarl.europa.eu , www.meszarosalajos.sk.

Ako poslanec EP považujem za mimoriadne dôležitý priamy kontakt s mojimi voličmi. Niektorí z nich mali možnosť navštíviť Európsky parlament a priamo sa zoznámiť s mojou prácou. Navštívil som niekoľko škôl na Slovensku, kde som uskutočnil tematické prednášky a prostredníctvom súťaží priblížil EU mládeži .

Bol som nápomocný v kampani komunálnych volieb kandidátom SMK. Prijal som pozvania obcí a na rôznych podujatiach som informoval občanov o svojej práci. Moji  kolegovia poskytovali poradenstvo pre samosprávy a mimovládne organizácie o možnostiach využitia a spôsobe čerpania Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.

V súčasnosti sa začali prípravy na nové programovacie obdobie EÚ /2014-2020/. Mojou prioritou bude zabezpečiť, aby cielené účelové prostriedky zo zdrojov regionálneho rozvoja boli nasmerované do zaostalých južných okresov Slovenska.

Ste vysokoškolským profesorom, ako hodnotíte úroveň vysokoškolského vzdelávania a vedy v Európe a na Slovensku, príp. v porovnaní s inými krajinami? Aké sú podľa Vás hlavné nedostatky slovenského systému a aké nástroje by mohli pomôcť zvýšeniu jeho kvality a úrovne?

Hodnotenie úrovne vysokoškolského vzdelávania a vedy v rámci Európy vyžaduje viacročné pedagogické skúsenosti v zahraničí. Ak porovnávam slovenský školský systém so školským systémom v iných krajinách, ako sú napr. Česko, Maďarsko, Írsko alebo Belgicko, musím konštatovať, že sú tu isté rezervy. Ide predovšetkým o celkovú vážnosť, verejnú úctu a spoločenské ocenenie vedy a vysokoškolského vzdelania, ktoré u nás nie sú na želateľnej úrovni. Aj ročne investované prostriedky sú najskromnejšie.

V posledných rokoch vzniklo na Slovensku niekoľko vysokých škôl, bez skúmania reálnej potreby pracovného trhu a bez predbežnej analýzy nárokov na kvalitu vzdelávania. Táto skutočnosť má za následok nezamestnanosť absolventov, prípadne neadekvátne pracovné miesta k získanej kvalifikácii.

Riešením tohto nedostatku by mohli byť študijné centrá, ktoré by ponúkali špecifické vzdelávacie možnosti študentom v oblastiach, ktoré korešpondujú s potrebami pracovného trhu.

Ak chceme konkurovať zahraničným vysokým školám je potrebné presne definovať poslanie a ciele výučby a určiť nástroje ocenenia kvality výučby. Ďalej je potrebné zlepšiť cudzojazyčnú gramotnosť a zamerať sa na prepojenie teoretických vedomostí a praktických zručností. Musíme ešte aktívnejšie využívať európske a medzinárodné študijné programy, ktoré tiež prispievajú k skvalitňovaniu vysokoškolského vzdelávania.

Jedným z hlavných cieľov stratégie EÚ 2020 je dosiahnuť do roku 2020 podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov s dokončeným VŠ vzdelaním najmenej 40 %. Rumunsko, ČR a SR mali najnižší počet VŠ vzdelaných ľudí – okolo 17 %. Ako by malo postupovať Slovensko pri napĺňaní tohto cieľa?

O význame vzdelania pre rozvoj spoločnosti a jeho udržanie v dlhšom období sa diskutuje na rôznych úrovniach. Obvykle sa konštatuje, že investícia do vzdelania je najefektívnejšou investíciou ako pre spoločnosť, tak pre jednotlivcov. Kvalitné vzdelanie vytvára podmienky pre dlhodobý rozvoj spoločnosti a úspešné uplatnenie sa jednotlivca na trhu práce a prináša dlhodobé pozitívne efekty.

Edukačný proces musí byť prepojený s hospodárskou praxou. Absolventi stredných a vysokých škôl však podľa výskumov nespĺňajú požiadavky svojich zamestnávateľov. Kde je problém? Na viacerých stredných a vysokých školách na Slovensku sa uplatňujú prevažne tzv. klasické vzdelávacie metódy (cvičenie, diskusia, prednáška) , ktoré nevyžadujú veľa kreativity zo strany študenta, čo môže viesť k slabej motivácii až nezáujmu o štúdium. Je potrebné v edukačnom procese na všetkých úrovniach uprednostniť inovatívne, interaktívne a kreatívne metódy /hranie rolí, stimulácia, brainstorming/, ktoré zlepšujú a rozvíjajú spôsobilosti študentov, ponúkajú netradičný pohľad na rozličné situácie zo života. Zároveň zdôrazňujú jedinečnosť absolventa.

Okrem zmeny metód a foriem práce vo vzdelávacom procese ako motivačný faktor pre vysokoškolské štúdium je kvalita vzdelávania. Ak ju chceme zvyšovať, je potrebné na Slovensku zmeniť: zabezpečenie materiálnych a finančných podmienok pre kvalitu výučby, motiváciu učiteľa pre zvyšovanie jeho profesionality .

Naopak nemáme problém pri zvyšovaní počtu absolventov v odboroch matematika, prírodné vedy a v technických odboroch, kde sme v období 2000-2008 zaznamenali nárast o takmer 186 %. Čomu pripisujete tento trend a záujem?

Nárast počtu študentov sa riadi pravidlom dopytu a ponuky. Absolventi technických odborov po roku 1989, keď zanikali výrobné podniky a došlo k reštrukturalizácii priemyslu mali problém s uplatnením. Prudký rozvoj automobilového a elektrotechnického priemyslu na Slovensku v posledných rokoch priniesol záujem o tieto odbory. Na prírodovedeckých fakultách vznikajú nové odbory, ako informačné technológie.

Veda a výskum sú na Slovensku financované primárne z fondov EÚ – Operačného programu výskum a vývoj. Investície do vedy boli v roku 2009 na úrovni 0,48 % HDP a sme s Cyprom a Litvou na konci rebríčka. Ako vidíte naše šance zmeniť tento prístup?

V prvom rade musí byť na Slovensku politická vôľa o väčšiu podporu vedy a výskumu . Bez vedy a výskumu nebudeme môcť zvyšovať životnú úroveň a Slovensko ostane len montážnou linkou pre nadnárodné spoločnosti. Žiaľ túto skutočnosť zatiaľ nevníma ani verejnosť a neexistuje badateľný tlak na politikov. Verejnosť treba presvedčiť, že rozvoj vedy a výskumu vedie k blahobytu krajiny.

Naším vzorom by mohlo byť Fínsko, ktoré investíciami do vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja zlepšilo svoje postavenie a momentálne patrí k ekonomicky najsilnejším krajinám EÚ.

Je potrebné si uvedomiť, že Európsky fond pre regionálny rozvoj nie je všeliekom na ozdravenie vedy a výskumu. Mal by byť len doplnkovým zdrojom financovania. Operačný program veda a výskum je určený predovšetkým na budovanie infraštruktúry pre vedu a výskum. Zo štátneho rozpočtu by malo byť vyčlenených viac prostriedkov na financovanie základného a aplikovaného výskumu a experimentálneho vývoja.

Ďalším problémom, ktorý treba riešiť je fragmentácia finančnej podpory pre vedu a výskum. Je nutné zladiť činnosti podporované zo zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu a aj zo súkromných zdrojov, ktorých je nedostatok.

Keď chceme zabezpečiť dlhodobý rozvoj životnej úrovne, mali by sme rešpektovať priority stratégie Európa 2020 a zvýšiť investície do výskumu a vývoja na úroveň 3 % HDP.

Hovorí sa, že Komisia navrhuje v rámci finančnej perspektívy 2014-2020 zjednotenie všetkých programov na podporu vzdelávania do jedného s cieľom zjednodušiť ich organizáciu a administráciu a používať značku najúspešnejšieho z nich – Erasmus. Podporili by ste takúto zmenu?

Európska únia v súlade so stratégiou Európa 2020 sa usiluje o racionalizáciu vo všetkých oblastiach európskej politiky, pričom nie je výnimkou ani oblasť vzdelávania. Osobne som pre väčšiu transparentnosť aj pri financovaní vzdelávania v rámci EÚ, či to bude zavedené pod menom Erasmus alebo nie. Je však pravdou, že tento názov sa „preslávil“ a jeho programy sú úspešné a široko využívané. Vôbec  vzdelávacie programy a projekty únie patria medzi tie najúspešnejšie. Komisii sa podarilo vybudovať systém, ktorý už aj doteraz umožnil väčšiu mobilitu a efektívnejšiu cezhraničnú spoluprácu profesionálov a inštitúcii. Zjednodušenie štruktúry financovania a integrovanie programov, umožní lepší prehľad pre uchádzačov programových miest alebo projektov. Väčšie kompetencie národných agentúr pri riadení projektov uľahčí ich monitorovanie a hodnotenie. To, že Európska komisia vníma vzdelávanie, výskum a kultúru ako jednu z hlavných generátorov Európskeho rastu sa ukáže aj v číslach. Na spomínané obdobie Komisia navrhuje vyčleniť 15,2 mld. EUR na oblasť vzdelávania a odbornej prípravy.

http://www.euractiv.sk/vzdelavanie0/interview/alternativou-k-prebytku-univerzit-by-mohli-byt-studijne-centra-017515

Podľa Európskej ľudovej strany (EĽS) bolo maďarské predsedníctvo „bezchybné“. Takéto hodnotenie zaznelo počas slávnostného odovzdávania predsedníctva Rady EÚ do rúk Donalda Tuska, ktoré sa uskutočnilo 1. júla vo Varšave.

Za najvýraznejší úspech maďarského predsedníctva je považované uzavretie prístupových rokovaní s Chorvátskom a jeho plánovaný vstup do EÚ v roku 2013.

Líder euroľudovcov, Joseph Daul si myslí, že napriek zmenám, ktoré priniesla Lisabonská zmluva (stály predseda Rady), zohráva rotujúce predsedníctvo v rozhodovacom procese EÚ naďalej dôležitú úlohu. Dôkazom toho má byť práve maďarské predsedníctvo. To si podľa Daula najlepšie počínalo v oblasti ekonomiky, v oblasti spoločných politik a vonkajších vzťahoch.

Ľutuje však, že v dôsledku „zmeny prístupu niektorých politických síl v Európskom parlamente,“ nebolo možné prijať legislatívny balíček o Európskej hospodárskom riadení. Sporné je najmä požitie reverznej väčšiny pri uplatňovaní sankcií.

„Z toho, čo sme chceli, sme však boli úspešní v 95 %“, povedal.

Frakcie S&D, GUE/NGL, Zelení a Liberáli boli však v kritike Maďarska tvrdí. V prvom rade kritizovali nedávno prijatú maďarskú ústavu a mediálny zákon, ktorý vláda počas maďarského predsedníctva pozmenila k spokojnosti Európskej komisie.

„Brusel nie je Moskva“, reagoval na výhrady Orbán, ktorý tým mal na mysli, že nikto nemá právo poučovať Budapešť. Po rozprave však Parlament prijal uznesenie, v ktorom vyjadril obavy z niektorých aspektov maďarskej ústavy“.

Politici naliehali na Komisiu, aby analyzovala, či je maďarská ústava v súlade so základnými hodnotami Európskej únie. Maroš Šefčovič, ktorý je podpredsedom Komisie a komisárom pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu, však nevidí v prípade maďarskej ústavy žiadny problém.

„Maďarská ústava nevyvoláva žiadne otázky ohľadom jej kompatibility s právom Európskej únie“, konštatoval.

Oči doširoka zatvorené

Podľa Marca Incertiho, vedeckého pracovníka a šéfa pre komunikáciu v Centre pre európske politické štúdie (CEPS), je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa deje na maďarskej domácej scéne a medzi vykonanou prácou  na úrovni EÚ. V tom druhom prípade si podľa Incertiho neviedlo Maďarsko „až tak zle“.

Na otázku, či nebola Komisia príliš slabá počas diskusii ohľadom kontroverzii na maďarskej vnútropolitickej scéne, Incerti hovorí: „Podľa terajších zásad Komisie, bola na Maďarsko tak prísna ako len mohla byť.“

„Problémom je, že Komisia momentálne nie je tvrdá vo všeobecnosti. Okrem iných vecí, ekonomická kríza obmedzila priestor Komisie pre manévrovanie,“ povedal.

Keby bola Komisia na Maďarsko tvrdšia, mohlo by to mať negatívne dôsledky. Ostatné krajiny by to mohli vnímať tak, že Komisia „je tvrdá na malých a relatívne nové členské štáty, ale do boja s veľkými chlapcami sa nikdy nepúšťa“.

„Realpolitik“

Incerti tvrdí, že Európska rada bola na Maďarsko oveľa tvrdšia ako Komisia. Súčasne dodal, že celá záležitosť „ešte nie je na konci“. Nasledujúce predsedníctva sa podľa neho Maďarskom zaoberať nebudú.

Poľské predsedníctvo to nikdy neurobí z geopolitických a regionálnych dôvodov, zatiaľ čo nasledujúce dánske predsedníctvo má dosť svojich vlastných problémov. Kodaň je momentálne pod paľbou pre svoje znovuzavedenie hraničných kontrol, povedal Incerti. „To je realpolitik“, dodal.

Pozície

Europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS, EĽS) cíti po včerajšom vystúpení poľského premiéra Tuska v Európskom parlamente zmenu  atmosféry. „Mám pocit, že poľské predsedníctvo prinesie otvorenejšiu politiku a menej konfliktných situácií, ako to predchádzajúce. Nasvedčujú tomu už prvé kroky poľských predstaviteľov a ich odhodlanie vniesť do európskej politiky viac spoločného pro-európskeho myslenia. Pokiaľ sa to podarí bude to určite úspech, predovšetkým vzhľadom na situáciu, ktorá momentálne v Únii vládne.“

Poľsko je tiež, ako jedno z mála nových členských krajín vo dobrej východiskovej pozícii. Má podporu svojho obyvateľstva, ktoré cíti pozitíva plynúce z  členstva v Únii   na kľúčových miesta v Únii má významné osobnosti, ako napríklad predsedu Európskeho parlamentu Buzeka, alebo komisára pre rozpočet Lewandowskeho

Podľa Kukana je poľské predsedníctvo tiež príležitosťou pre Slovensko presadiť svoje záujmy, ktoré sú v Únii veľmi podobné poľským. Rokovania o finančnej perspektíve na roky 2014-20, ale tiež záujmy vo východnej a susedskej politike EU sú nám blízke a dúfam, že dokážeme s Poliakmi na týchto témach spolupracovať.

Europoslanec Alajos Mézsáros (SMK, EĽS) si nemyslí, že sa dá hovoriť o “rezervovanom postoji” Maďarska k európskym záležitostiam zo strany maďarskej vlády počas posledného polroka. Takéto hodnotenie považuje za tendenčné.

„Včerajšie vyhodnotenie na plenárnom zasadnutí EP potvrdilo, že Maďarsko, ako tretia krajina z bloku postkomunistických krajín dokonale splnila vytýčené úlohy predsedníctva. Napriek všetkým snahám lavicovo -liberálnych síl spochybniť výsledky maďarského predsedníctva dosiahli sa zásadné pokroky v takých dôležitých témach, ako je finančný stabilizačný mechanizmus v eurozóne, uzavretie prístupového procesu s Chorvátskom európsky semester, stratégia pre Rómov, Dunajská stratégia, smernica o právach spotrebiteľov, atd.“

Práve vďaka tejto situácii mohlo podľa europoslanca Poľsko minulý piatok prebrať od Maďarska štafetu predsedníctva EÚ bez ťažkostí a s veľkým entuziazmom.  „Pred ostatnými členmi sa Poľsko chce predviesť ako stabilná a proeurópsky integrujúca krajina s cieľom posilniť spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku EÚ a otvoriť sa viac okolitému svetu, napr. aj krajinám smerom na východ.“

Optimisticky naladený z nového poľského predsedníctva je poslanec Peter Šťastný (SDKÚ-DS, EĽS) „Máme k nim bližšie nielen ako susedia, ale aj hodnotovo, či politicky. Poliaci majú čo priniesť EÚ, veď ich vlastná finančná situácia je veľmi stabilná a rast HDP je jeden z najväčších v EU. Záleží im na silnej integrovanej Európe, čo naznačuje aj ich zvýšená pozornosť na kohéznu politiku EÚ. Pozitívne hodnotí poľský ich postoj k transatlantickým vzťahom, ako aj k celkovej vonkajšej politike EÚ.

Poslanec Miroslav Mikolášik (KDH, EĽS) hodnotí maďarské predsedníctvo ako „dobre pripravené ale aj ambiciózne“ , ktoré „odviedlo kvalitnú prácu, i keď ho sprevádzalo aj pár kontroverzií“. „Nová maďarská ústava napríklad správne vyzdvihuje význam úcty a ochrany ľudského života od počatia, avšak zároveň nebezpečne zasahuje do suverenity okolitých štátov právnym zakotvením sna o veľkom Maďarsku.

„Poľské predsedníctvo bolo poslancami európskeho parlamentu na čele so svojím predsedom Jerzy Buzekom  priaznivo uvítané. Poľský premiér Donald Tusk počas prezentácie programu predsedníctva zanietene vyjadril silné odhodlanie poviesť Európu k prekonaniu krízy, hospodárskemu rastu a upevniť solidaritu medzi členskými štátmi. Teší ma, že medzi priority poľského predsedníctva patrí politika súdržnosti a že v oblasti susedskej politiky sa bude Poľsko už tradične vyjadrovať aj k porušovaniu ľudských práv  v Bielorusku.“

Počas návštevy Budapešti 30. júna americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová vyjadrila obavy o demokratické slobody v Maďarsku. Zároveň dodala, že systém bŕzd a protiváh by sa mal posilniť.

„Ako priatelia Maďarska vyjadrujeme svoje obavy a voláme po reálnych záväzkoch ohľadom nezávislosti súdnictva, slobody tlače a vládnej transparentnosti,“ dodala. Clintonová povedala, že sa s Orbánom rozprávala o mnohých záležitostiach, vrátane ústavného súdu, mediálneho zákona a novej maďarskej ústavy.

Europoslanec Nigel Farrage, líder euroskeptického UKIPu, ironicky charaketrizoval Viktora Orbána ako „tajnú zbraň euroskeptikov“.

„Myslím si, že ste dokázali byť tajnou zbraňou euroskeptického hnutia. Vašich šesť mesiacov počas tohto predsedníctva bolo vskutku historických. Pretože počas týchto posledných šiestich mesiacoch sa občania Európy konečne zobudili a zistili aký je toto nedemokratický a krachujúci projekt.“

„Skutočným vrcholom tohto predsedníctva bolo, že Dáni roztrhali Schengenskú dohodu, takže z celkového hľadiska by som povedal, že ste mali pozoruhodných, skvelých šesť mesiacov na svojom poste. Udialo sa toho viac na znovuobnovenie demokracie a pre budúcnosť národných štátov ako kedykoľvek predtým.“ „Myslím si, že vietor sa obracia a vidíme začiatok konca tohto extrémne nebezpečného projektu.“ „Pán Orbán, vyborná práca,“ dodal Farage.

http://www.euractiv.sk/slovensko-v-ep/clanok/polske-predsednictvo-bude-vraj-slovensku-blizsie-017427

Ministri pre energetiku dňa 21.3. v Bruseli diskutovali o tom, čo reaktormi, ktoré neprejdú testami, ktoré minulý týždeň prisľúbil uskutočniť komisár pre energetiku Günther Oettinger v reakcii na jadrovú haváriu v Japonsku.

Zaoberali sa rôznymi kritériami preverenia – seizmickými rizikami, vplyvmi extrémneho počasia, rizikami dopravných nehôd (ako napr. pád lietadla), technickou konštrukciou a opatreniami pre záložné systémy, vekom elektrární, typom reaktora, núdzovými postupmi a odolnosťou voči teroristickým útokom.

Predstavitelia národných vlád sa dohodli, že kritériá testov presunú na jednotlivé regulačné orgány. Tie však najprv budú čakať na zhodnotenie havárie elektrární v Japonsku a následne vypracujú návrh testov. Časový horizont, v ktorom by sa mal návrh testov vypracovať, v záveroch stretnutia nefiguruje.

Čo s „neúspešnými“ reaktormi?

Ministri sa nedohodli ani na tom, čo so zariadeniami, ktoré v testoch zlyhajú.

„V súčasnosti na to nemáme špecifickú technickú odpoveď,“ uviedol Tamás Fellegi, maďarský minister, ktorý viedol mimoriadne zasadnutie za maďarské Predsedníctvo v Rade EÚ. „Celkovým zámerom záťažových testov je prebrať to. V nasledujúcich mesiacoch sa budeme snažiť uistiť, že máme plány pre výnimočné situácie,“ povedal. Rozsah koordinovaných opatrení EÚ spochybnilo aj Fellegiho potvrdenie, že účasť na testoch bude pre 14 krajín, ktoré majú na svojom území atómové elektrárne dobrovoľná.

„Ak sa krajina rozhodne nezúčastniť alebo odmietne celý proces, nebude to v praxi znamenať žiadne zvláštne dôsledky,“ vysvetlil Fellegi.

Uvažuje sa aj o tom, že sa testov v úlohe pozorovateľov zúčastní aj zvyšných 13 krajín, ktoré atómovú energiu vo svojom mixe nemajú.

Slovensko sa už minulý týždeň vyjadrilo, že sa záťažových testov zúčastní a pomocou celoeurópskych kritérií preverí svoje dve atómové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach.

Viaceré členské štáty už oznámili, že uskutočnia nové bezpečnostné previerky svojich zariadení. Fellegi privítal vyšší dôraz na zlepšenie bezpečnosti zo strany národných orgánov i prevádzkovateľov elektrární.

Zredukované ambície

Skúšky bezpečnosti a rizík vo všetkých 143 atómových reaktoroch ohlásil minulý týždeň komisár Oettinger. 15. marca EurActivu potvrdil , že jeho prioritou je „spoločné pochopenie a spoločný europeizovaný štandard pre istotu a bezpečnosť.“

Na pondelkovej tlačovej konferencii svoj ambiciózny tón znížil: „Nemajme ilúzie, nie každý v každej krajine súhlasí s jadrovou energiou. Je len málo otázkou, kde sú tak rozdielne pohľady národných vlád a parlamentov.“

Oettinger zdôraznil, že hoci v Nemecku prebieha intenzívny dialóg o uzatvorení jadrových elektrární, v Poľsku a Taliansku paralelne uvažujú o spustení prvých atómových elektrární.

Zároveň uviedol, že sa záťažové testy uskutočnia v čo najväčšom možnom počte krajín a verí, že do júla 2011 všetky členské krajiny transponujú rámcovú smernicu pre jadrovú bezpečnosť jadrových zariadení z roku 2009.

Zatiaľ bez harmonizácie energetických mixov

Maďarský minister Fellegi tiež uviedol, že členské krajiny sa v budúcnosti len ťažko môžu vzdať stanovenia vlastných parametrov vo svojich energetických mixoch. Rozhodovanie o tom, ako naplnia svoje energetické potreby vychádza z rozličných charakteristík.

„Bez určitej harmonizácie nemôže existovať jednotný trh. Avšak členské krajiny majú rozličné charakteristiky, takže je ťažké kompletne zosúladiť politiku na tomto poli. Zatiaľ sa ale sústredíme na výmenu informácií o zdrojoch a zladenie fungovania energetickej infraštruktúry, aby sme čoraz viac smerovali k jednotnému energetickému trhu. Nie je však momentálne predstaviteľné, aby sa krajiny vzdali svojich vlastných energetických mixov,” povedal Fellegi.

Nakoľko sú relevantné rozhodnutia o prístupe k jadrovej energii v rukách národných štátov, primárnou úlohou EÚ je podľa Oettingera „minimalizovať riziká“ a dohliadnuť na to, že do úvahy berú aj názory krajín, ktoré jadrové atómové elektrárne neprevádzkujú.

Environmentálne skupiny však požadujú, aby Komisia zašla ďalej.

„Riešením európskych energetických obáv je vzdať sa fosílnych palív a jadra, a nie preťahovať sa o alternatívnych dodávateľov alebo budovať pravdepodobne bezpečnejšie nukleárne reaktory,“ vyjadril sa Brook Riley z organizácie Priatelia Zeme Európa. Dodal, že pri obchodnej cene asi 100 dolárov za barel ropy, by EÚ ušetrila 215 miliárd eur ročne naplnením súčasných cieľov energetickej efektívnosti.

Nemecký minister hospodárstva Rainer Brüderle po stretnutí ministrov ohlásil novú iniciatívu jeho krajiny pripojiť do existujúcej infraštruktúry nové pobrežné veterné farmy.

Pozície

Slovenský europoslanec Alajos Mészáros (SMK) z frakcie Európskej ľudovej strany pre EurActiv uviedol: „Havária jadrovej elektrárne po silnom zemetrasení v Japonsku je pre odborníkov, vedcov, ale aj širokú verejnosť predovšetkým otázkou bezpečnosti […] musíme pokračovať vo všestrannej, dôkladnej odbornej diskusii o týchto otázkach, aby sme dospeli k racionálnemu rozhodnutiu v spôsobe využívania nukleárnej energie[…] Nesmieme podľahnúť panike. Nemôžeme pripustiť, aby naše rozhodnutia ovplyvnili aktuálno-politické diania jednotlivých členských štátov, napríklad voľby do národných parlamentov. Otázky globálnej energetickej bezpečnosti sú oveľa dôležitejšie.“

V otázke priamych dôsledkov japonských udalostí pre európske prostredie zdôraznil, že „jadrové elektrárne v Európe sú vystavené úplne iným faktorom prostredia, ako v Japonsku, preto nie je možné vyvodiť paralelné úsudky z tejto tragédie. Naše objekty sú naprojektované s dôrazom na možné maximálne prírodné vplyvy, ale aj na iné ohrozenia (napr. malé lietadlá) a pokladám za správne, že v týchto krušných dňoch naši odborníci otvorili dvere našich elektrární a ukázali verejnosti tie bezpečnostné prvky a zariadenia, ktoré u nás dlhodobo spoľahlivo fungujú.“

http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/zatazove-testy-atomovych-elektrarni-zostanu-dobrovolne-016831

Havária jadrovej elektrárne po silnom zemetrasení v Japonsku pre odborníkov, vedcov, ale aj širokú verejnosť je predovšetkým otázkou bezpečnosti. Takto vníma túto udalosť aj Európska únia, preto nariadila prísne bezpečnostné kontroly, testy  v nukleárnych elektárňach v celom spoločenstve.  Sme si vedomí toho, že musíme začať všestrannú, dôkladnú odbornú diskusiu o týchto otázkach, aby sme dospeli k racionálnemu rozhodnutiu ohľadne nukleárnej energie. Nesmieme podľahnúť panike. Nemôžeme dovoliť ani to, aby naše rozhodnutia ovplyvnili aktuálno-politické diania jednotlivých členských štátov, napríklad voľby do národných parlamentov. Otázky globálnej energetickej bezpečnosti sú oveľa dôležitejšie.

Musíme si uvedomiť, že každá jedna havária jadrovej elektrárne vyvolá paniku, strach v ľuďoch, a práve preto je nesmierne dôležité informovať o ňom vecne, objektívne, vierohodne a otvorene, ale aj odborne zo strany médií a  zvyšovať pocit bezpečnosti občanov zo strany odborníkov a politicky zodpovedných elít.

Musím konštatovať, že jadrové elektrárne v Európe sú vystavené úplne iným faktorom prostredia, ako v Japonsku, preto nie je možné vyvodiť paralelné úsudky z tejto tragédie. Naše objekty sú naprojektované s dôrazom na možné maximálne prírodné vplyvy, ale aj na iné ohrozenia (napr. malé lietadlá), a pokladám za správne, že v týchto krušných dňoch naši odborníci otvoroli dvere našich elektrárni a ukázali verejnosti tie bezpečostné prvky a zariadenia, ktoré u nás fungujú.

Viaceré krajiny Európskej únie rozhodli v ostatných dňoch prehodnotiť vlastnú stratégiu nukleárnej energetiky. Nemecko urobilo aj konkrétne kroky: na tri mesiace odstavila nukleárne elektrárne vybudované pred rokom 1980. Iné štáty zas zvyšujú bezpečnostnú úroveň týchto zariadení.

Na energetické zásobovanie Európy by však doľahlo veľkým bremenom, keby teraz odstavili veľa reaktorov, alebo zastavili vybudovanie nových elektrární, veď by sme nemali s čím nahradiť tento energetický deficit. Nukleárnu energiu jednoducho potrebujeme. Energetickú spotrebu na úrovni únie zabezpečujeme z jadra z tridsiatich percent, na Slovensku dokonca až z päťdesiatich percent. Keby boli jadrové elektrárne odstavené, nastali by neriešiteľné problémy.

Výnimočnú roľu zohrávajú jadrové elektrárne aj v znižovaní emisie kysličníku uhličitého. Fosílne zdroje energie sú čoraz menšie, výroba energie z obnoviteľných zdrojov je v počiatkoch, neraz ide aj na úkor potravinovej bezpečnosti. Nikto presne nevie odhadnúť teda, aké následky by mala totálna zmena energetickej stratégie v globálnej energetickej bezpečnosti. Japonská prírodná katastrofa odstavila dodávku elektrickej energie iba regionálne, a má to nedozierne následky. Podľa mňa správnou cestou vykročíme vtedy,  ak dáme viac zdrojov na podporu výskumu, a nielen na výskum obnoviteľnej energie, ale aj na bezpečnejšie a ekologickejšie jadro. Trebárs na možnosť, ktorú ponúka  experimentálny termonukleárny reaktor ITER.

„V oblasti podporovania rovnosti príležitostí sme už v Komisii značne pokročili. Od roku 1995 sa počet žien vo vyššom manažmente zvýšil päťnásobne a v strednom manažmente sa ich počet zdvojnásobil,“ uviedol Maroš Šefčovič, podpredseda Komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. „Zaviedli sme takisto novú, flexibilnejšiu organizáciu práce. Ale môžeme a dokonca musíme urobiť viac. Táto stratégia nielenže stanovuje konkrétne ciele, ale podporuje aj efektívnejšie využívanie flexibilnejšej organizácie práce. Jej úlohou bude, aby manažéri na všetkých úrovniach citlivejšie vnímali otázku rovnosti príležitostí a jej význam vo vzťahu k pracovníkom. Rovnosť príležitostí je v záujme každého. Umožňuje Komisii využiť čo najlepšie dostupné talenty a maximalizuje produktivitu.“

Prilákanie, vytvorenie a udržanie vyváženej a motivovanej pracovnej sily

Táto stratégia stanovuje viacročné ciele až do roku 2014. Do vtedy by mali ženy obsadiť 25 percent pozícií vo vyššom manažmente (v porovnaní s 21 percentami v súčasnosti) s tým, že by mali nahradiť minimálne 30 percent riadiacich pracovníkov vo vyššom manažmente, ktorí odchádzajú do dôchodku. V strednom manažmente by mali ženy do roku 2014 zastávať 30 percent pozícií (v súčasnosti je to 23 percent) a mali by nahradiť 50 percent riadiacich pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Po prvýkrát budú tieto ciele stanovené na úrovni jednotlivých generálnych riaditeľstiev. Ženy by mali do roku 2014 obsadiť 43 percent nemanažérskych administrátorských pozícií (AD). Tieto ciele sú založené na modeli vývoja zamestnancov Komisie do roku 2014 a na analýze dostupného zoznamu uchádzačov.

Podpora flexibilnejšieho pracovného prostredia zameraného na výsledky

Nová stratégia sľubuje častejšie využívanie flexibilnejších pracovných metód, ako je napr. flexibilný pracovný čas, práca z domu, či práca na čiastočný úväzok. Vzhľadom na zapojenie takýchto metód budú manažéri vo zvýšenej miere potrebovať v oblasti politík rovnosti príležitostí pomoc, usmernenie a odborné vzdelávanie.

Zabezpečenie podpory stratégie na najvyššej úrovni

Rovnaké príležitosti by sa mali systematicky integrovať do politiky ľudských zdrojov na každom generálnom riaditeľstve. Malo by sa vyvinúť väčšie úsilie zamerané na komunikáciu so zamestnancami a vyšší manažment by sa mal v plnej miere zapojiť do tejto politiky. Generálne riaditeľstvá a útvary Komisie budú vyzvané, aby pravidelne monitorovali svoj výkon až do roku 2014 v súlade so všeobecným výkonnostným rámcom. Generálne riaditeľstvo pre ľudské zdroje bude každý štvrťrok merať výkon jednotlivých generálnych riaditeľstiev a prijímať opatrenia v prípade tých, ktoré nebudú spĺňať svoje ciele. Tým najlepším bude na obdobie troch rokov udelené príslušné ocenenie.

László Andor, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie v rozhovore s novinármi pri príležitosti predstavenia iniciatívy uviedol: „Boj proti chudobe je hospodárskou nutnosťou. Milióny ľudí stále žijú na okraji spoločnosti, a my tak mrháme značnou časťou našich ľudských zdrojov. Osobitnú pozornosť je nutné venovať deťom, mladým ľuďom, prisťahovalcom, starším občanom a ostatným zraniteľným skupinám obyvateľov.“ Dodal: „Som presvedčený, že táto hlavná iniciatíva prispeje k splneniu cieľov EÚ tým, že bude pôsobiť ako základňa pre inovatívne a hospodárne riešenia v boji proti sociálnemu vylúčeniu.“

Oznámenie týkajúce sa Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré je jednou zo siedmich hlavných iniciatív stratégie EÚ Európa 2020, stanovuje opatrenia na podporu činností na všetkých úrovniach v záujme dosiahnutia hlavného cieľa EÚ v oblasti znižovania chudoby. Táto iniciatíva sa vzájomne dopĺňa a je silne prepojená s inými hlavnými iniciatívami, ktoré sú zamerané na zvyšovanie zamestnanosti a zvyšovanie úrovne vzdelávania a zručností.

Dnešné oznámenie sa zaoberá nielen výzvami, ktorým Európa v súčasnosti čelí v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ale aj meniacou sa povahou chudoby. V oznámení sa poukazuje na všeobecnú potrebu prijímať opatrenia zamerané na znižovanie chudoby v rámci celého politického spektra, ako sú napríklad opatrenia na predchádzanie prenosu chudoby z generácie na generáciu a boj proti chudobe detí, použitie zamestnanosti ako cesty na vymanenie sa z chudoby prostredníctvom stratégií aktívneho začleňovania a stupňovanie úsilia v záujme sociálnej a hospodárskej integrácie menšín, ako sú napr. Rómovia.

Členské štáty musia v boji proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe prevziať vedúcu úlohu. Svoje iniciatívy uvedú v národných správach o stratégii Európa 2020 ako príspevky k vytváraniu rastu a zamestnanosti. Komisia tieto činnosti vyhodnotí a stanoví osvedčené postupy.

Medzi kľúčové činnosti v rámci platformy patria:

• Presadzovanie inovácií v sociálnej politike. Podpora inovácií s cieľom nachádzať inteligentné riešenia pre Európu v období po kríze, najmä pokiaľ ide o účinnejšiu a hospodárnejšiu sociálnu podporu. To znamená podporu inovácií v sociálnej politike, ktoré budú založené na dôkazoch, čiže zmeny v politikách sa testujú a posudzujú v súlade s metódami založenými na dôkazoch. Ide napríklad o testovanie rôznych spôsobov distribúcie a riadenia existujúcich dávok na osobitných skupinách.
• Na úrovni EÚ je nevyhnutné čo najlepšie využívať všetky fondy EÚ, najmä Európsky sociálny fond, a podporovať tak ciele sociálneho začlenenia a navrhnúť sociálnu politiku ako prioritu pre budúce financovanie zo strany EÚ. Začiatkom roku 2011 bude zavedený nový nástroj mikrofinancovania, ktorého cieľom bude pomôcť zraniteľným skupinám obyvateľov v prístupe k úverom, vďaka ktorým by mohli začať podnikať.
• Sociálna ochrana a služby sa musia stať účinnejšími a viac zodpovedať novým sociálnym potrebám. Komisia uverejní v roku 2011 bielu knihu o problematike spoľahlivosti, primeranosti a udržateľnosti dôchodkov. Naplánované sú aj opatrenia týkajúce sa kvality sociálnych služieb, nerovností v oblasti zdravia a vylúčenia v oblasti bývania a rok 2012 bude Európskym rokom aktívneho starnutia.
• Do boja proti vylúčeniu sa zapojí širší okruh partnerov. Komisia stanoví usmernenia pre dobrovoľné zapojenie zainteresovaných strán pri definovaní, koncipovaní a vykonávaní činností zameraných na znižovanie chudoby na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Ďalšie informácie

Oznámenie „Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6393&langId=en

„Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu“: zhrnutie pre občanov:

http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=6394&langId=en

Prieskum Eurobarometra „Chudoba a sociálne vylúčenie“:

http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb_special_359_340_en.htm#355

Je dôležitá komunikácia medzi nami aby sme vedeli napredovať. Vďaka všetkým, ktorí nám umožnili toto stretnutie z čoho mám príjemné zážitky: Adamovi Belákovi za pohostenie, Gyulovi Juhászovi za sprievod v múzeu  a Tamásovi Matusovi za to, že som lepšie spoznal časť rieky Dunaj.

Je to prekrásny kraj, nádherná príroda s úprimnými a priateľskými ľuďmi.

Pevne verím, že nebola to posledná návšteva v tomto kraji. Teším sa na ďalšie spoločné zážitky a spoluprácu.

Slovenská účasť na tzv. obrannom vale

Postup novej premiérky vo veci slovenskej účasti na tzv. obrannom vale eurozóny považujem z politického hľadiska za pochopiteľný. Zároveň je to aj jediný možný spôsob pokračovania politického kurzu našich pravicových strán v predmetnej veci v predvolebnom období. V tom čase som prístup pravicových strán ja osobne považoval viac za politický nástroj volebnej kampane, ako ich ozajstného presvedčenia, ktoré by sa dalo neskoršie pretaviť do reálnych výhod. Terajšia návšteva premiérky a ministra financií v európskych inštitúciách sa nedá považovať za účinný krok, ktorý by mal priniesť akékoľvek výhody. Ide však o správne a dôsledné politické gesto voči voličom, aby sa demonštrovalo odhodlanie novej vlády vylúčiť slovenskú účasť minimálne z radu poskytovateľov dlhodobého úveru pre Grécko. Je každému jasné, že naša podpora tzv. obrannému valu eurozóny bude nevyhnutná. Na druhej strane je to  varovný signál pre Európsku radu a Komisiu, že Slovensko už nepatrí medzi tie členské štáty EÚ, ktoré bezpodmienečne príjmu všetky rozhodnutia predsedníctva EÚ. V tomto smere to bol pozitívny príspevok k politickej prestíži našej krajiny a jej novej vlády.

Význam a zmysel existencie európskych politických strán

Európske politické strany združujú také politické strany členských štátov, ktoré vyznávajú rovnaké hodnoty. Bez takýchto zoskupení by bolo nepredstaviteľné presadzovať rozdielne názory jednotlivých skupín obyvateľstva – našich voličov v Európskej únii na pôde Európskeho parlamentu. Tieto politické frakcie majú veľký význam aj preto, lebo prispievajú k napĺňaniu európskeho motta : “Zjednotení v rozmanitosti.” Napomáha to k integrovaniu plurality názorov v rôznych oblastiach zákonodarného procesu a tvorbe zákonov a pravidiel v zmysle širokého európskeho konsenzu. Je to nesmierne dôležité aj pre Slovensko, pretože naša politická scéna sa vyznačuje neustálou konfrontáciou názorových platforiem. Ich pretavenie do konečnej podoby výsledkov zákonodarného procesu vyžaduje spoluprácu na úrovni tak národných ako aj európskych politických zoskupení.

Pomocou takejto smernice EÚ by sme sa vedeli vyhnúť používaniu takých technológií, ktoré sú považované za nebezpečné a zároveň by sa nám podarilo predísť ekologickým katastrofám, akou bola bezo sporu havária a následné znečistenie rieky Tisa kyanidmi  pred 10 rokmi. Z tejto havárie, v následku ktorej prišlo k nevyčísliteľným ekologickým a hospodárskym škodám, bola obvinená banská spoločnosť Aurul, sídliaca v Baia Mare a ako príčiny havárie boli identifikované nezodpovedné hospodárenie a nedodržanie bezpečnostných opatrení, ako aj nedostatočné opatrenia na ochranu životného prostredia. Spomínaná spoločnosť prevádzkovala ťažbu spôsobom, ktorá sa vo vyspelých krajinách už dávno nepoužíva – metóda ťažby zlata prostredníctvom technológie využívajúcej vysoko koncentrované kyanidy. Práve dôsledkom používania tohto postupu došlo k spomínanej tragédii. Pri tejto havárii sa do rieky Tisa dostalo 100 000 m³ vody, ktorá obsahovala kyanidy a iné ťažké kovy.

Koncentrácia kyánu po havárii na niektorých miestach prekročila povolený limit až 180 -násobne. Samotná vlna znečistenia rieky Tisa na jej maďarskom úseku ustúpila až po 2 týždňoch. Hodnoty kyánu, prekračujúce povolený limit boli dokonca namerané ešte aj na  bulharskom úseku Dunaja, k úhynu rýb došlo aj v úseku Dunaja pod Belehradom. Jed spôsobujúci smrť každého živého organizmu zničil 156 ton rýb, medzi ktorými bolo možné nájsť všetky druhy žijúce v rieke Tisa. Maďarsko dodnes nedostalo nijaké odškodnenie.

Nový ruský majiteľ prevádzky firmy Aurul, podnik Polyus – ktorého majiteľ Mihail Prochorov, jeden z najbohatších ruských podnikateľov – si nedávno vypýtal povolenie na znovuzačatie ťažby zlata. V meste Baia Mare sa týmto môže znovu spustiť do prevádzky             „zlatý závod”  –  taktiež pomocou kyanidovej technológie – a tentokrát s ruským majiteľom.

Túto otázku nemožno považovať za spor medzi dvoma členskými štátmi EÚ. Záujmom celej Európy je, aby jeho členské štáty definitívne skoncovali s používaním takýchto technológií.

Bolo by mimoriadne dôležité uplatnenie takéhoto zákonu na území celej EÚ aj preto, lebo nejde len o ojedinelý rumunský príklad. Firmy s ruskou zainteresovanosťou už aj v mojej krajine, na Slovensku plánujú otvorenie zlatých baní využívajúcich kyanidovú technológiu. V západnej časti Slovenského rudohoria pred niekoľko sto rokmi boli náleziská zlata a striebra, momentálne však horniny obsahujú vzácny kov len v malej koncentrácií, takže tu by sa mala používať technológia kyánovej zásady, ktorá by mohla mať vážne zničujúce následky na prostredie. Podľa slovenských zákonov „na to stačí iba“ povolenie samosprávy. S týmto cieľom prebiehajú výskumy v Píle v Lučeneckom okrese, v Lutile a pri Vyhňoch v okrese Žiar nad Hronom, ako aj v okolí Korpory, Detvy a Horduša-Hámry.