Havária japonskej jadrovej elektrárne upozorňuje na väčšiu zodpovednosť

Po havárií v japonskej elektrárni Fukušima verejná mienka aj médiá vnímajú oveľa citlivejšie otázky jadrových elektrární, a po krátkom, niekoľkoročnom priaznivom období znovu sa zmáha odpor voči neviditeľnému nepriateľovi a strach z radiácie. Znovu sa objavili hlasití odporcovia nukleárnej energie, jadrových elektrární, napriek tomu, že prudké klimatické zmeny a svetová energetická kríza prednedávnom dopriali vecnejšie posúdenie jadru ako ekologickému zdroju energie a jadrovým elektrárňam vtiskli pečať pomocníka v boji proti klimatickým zmenám.

Havária jadrovej elektrárne po silnom zemetrasení v Japonsku pre odborníkov, vedcov, ale aj širokú verejnosť je predovšetkým otázkou bezpečnosti. Takto vníma túto udalosť aj Európska únia, preto nariadila prísne bezpečnostné kontroly, testy  v nukleárnych elektárňach v celom spoločenstve.  Sme si vedomí toho, že musíme začať všestrannú, dôkladnú odbornú diskusiu o týchto otázkach, aby sme dospeli k racionálnemu rozhodnutiu ohľadne nukleárnej energie. Nesmieme podľahnúť panike. Nemôžeme dovoliť ani to, aby naše rozhodnutia ovplyvnili aktuálno-politické diania jednotlivých členských štátov, napríklad voľby do národných parlamentov. Otázky globálnej energetickej bezpečnosti sú oveľa dôležitejšie.

Musíme si uvedomiť, že každá jedna havária jadrovej elektrárne vyvolá paniku, strach v ľuďoch, a práve preto je nesmierne dôležité informovať o ňom vecne, objektívne, vierohodne a otvorene, ale aj odborne zo strany médií a  zvyšovať pocit bezpečnosti občanov zo strany odborníkov a politicky zodpovedných elít.

Musím konštatovať, že jadrové elektrárne v Európe sú vystavené úplne iným faktorom prostredia, ako v Japonsku, preto nie je možné vyvodiť paralelné úsudky z tejto tragédie. Naše objekty sú naprojektované s dôrazom na možné maximálne prírodné vplyvy, ale aj na iné ohrozenia (napr. malé lietadlá), a pokladám za správne, že v týchto krušných dňoch naši odborníci otvoroli dvere našich elektrárni a ukázali verejnosti tie bezpečostné prvky a zariadenia, ktoré u nás fungujú.

Viaceré krajiny Európskej únie rozhodli v ostatných dňoch prehodnotiť vlastnú stratégiu nukleárnej energetiky. Nemecko urobilo aj konkrétne kroky: na tri mesiace odstavila nukleárne elektrárne vybudované pred rokom 1980. Iné štáty zas zvyšujú bezpečnostnú úroveň týchto zariadení.

Na energetické zásobovanie Európy by však doľahlo veľkým bremenom, keby teraz odstavili veľa reaktorov, alebo zastavili vybudovanie nových elektrární, veď by sme nemali s čím nahradiť tento energetický deficit. Nukleárnu energiu jednoducho potrebujeme. Energetickú spotrebu na úrovni únie zabezpečujeme z jadra z tridsiatich percent, na Slovensku dokonca až z päťdesiatich percent. Keby boli jadrové elektrárne odstavené, nastali by neriešiteľné problémy.

Výnimočnú roľu zohrávajú jadrové elektrárne aj v znižovaní emisie kysličníku uhličitého. Fosílne zdroje energie sú čoraz menšie, výroba energie z obnoviteľných zdrojov je v počiatkoch, neraz ide aj na úkor potravinovej bezpečnosti. Nikto presne nevie odhadnúť teda, aké následky by mala totálna zmena energetickej stratégie v globálnej energetickej bezpečnosti. Japonská prírodná katastrofa odstavila dodávku elektrickej energie iba regionálne, a má to nedozierne následky. Podľa mňa správnou cestou vykročíme vtedy,  ak dáme viac zdrojov na podporu výskumu, a nielen na výskum obnoviteľnej energie, ale aj na bezpečnejšie a ekologickejšie jadro. Trebárs na možnosť, ktorú ponúka  experimentálny termonukleárny reaktor ITER.

Szóljon hozzá

Név (*igényelt)

e-mail /más nem láthatja/ (*igényelt)

Adresa webu

CAPTCHA Code *